Cudzí jazyk

Mnohí dospelí považujú učenie sa cudzích jazykov za dlhodobý a náročný proces, ktorý často končí neúspechom. Snaha naučiť sa zoznamy slov a fráz, ktoré si neustále opakujú, nakoniec aj tak vyšumia z hlavy a sú opäť na začiatku. U detí je to však úplne inak. Sú ako špongia, jazyk prijímajú prirodzene, bez námahy bez zámerného učenia sa v rámci bežných aktivít, hier, piesní, …

Prečo je dôležité aby si deti osvojovali cudzí jazyk?

Výskumy vedcov a lingvistov za posledné desaťročia jednoznačne zastávajú názor, že čím skôr sa dieťa začne učiť jazyk, tým lepšie. Pozrite sa na niekoľko faktorov, ktoré ovplyvňujú osvojovanie si cudzieho jazyka:

Okno príležitostí


„Okno príležitostí“ je pomenovanie, ktoré ohraničuje obdobie, kedy je najlepšie začať s osvojovaním si jazykov. Začína sa od narodenia a trvá intenzívne približne do 7 roka. Počas tohto obdobia sa dieťa učí ďalší jazyk rovnakým spôsobom ako materinský a je schopné sa naučiť toľko jazykov, s koľkými prichádza pravidelne do kontaktu. Po 7. roku sa začína „okno príležitostí“ zatvárať a úplne sa zatvorí v puberte. Aj po tomto období sa človek dokáže učiť jazyk, ale oveľa ťažšie – podobným spôsobom ako iné predmety ako napr. matematika, chémia, …



Osvojovanie cudzieho jazyka


Deti by mali začať s osvojovaním si cudzieho jazyka najneskôr vo veku 3 rokov (Miesel, J.M. – Ullman, M.T.) – všetky výskumy ukazujú týmto smerom

Jazykové schopnosti


Deti sa rodia so špeciálnymi jazykovými schopnosťami. Detský mozog je predurčený na osvojovanie si jazykov = vie ako rozprávať tak isto, ako vie, ako sa má hrať, len mu musia byť vytvorené vhodné podmienky.

Spôsob osvojovania jazyka


Ak sa človek začne učiť jazyk v rannom veku, cudzojazyčné poznatky sa ukladajú do rovnakej oblasti mozgu ako materinský jazyk. Deti si najskôr osvojujú jednoduché slová, ktoré neskôr začínajú spájať s ďalšími slovami. Môžeme si predstaviť, že každé slovo je ako farebný gombík, ktorý sa ukladá do menšieho „jazykového vrecúška“. Ak si dieťa zároveň osvojuje iný jazyk, tieto poznatky – „gombíky“ sa ukladajú do ďalšieho, iného „jazykového vrecúška“ atď. Jazykové vrecko pre každý jazyk je uložené na jednom mieste vo veľkom „jazykovom vrecúšku“ = v jednej oblasti mozgu. Tento príklad zároveň slúži k znázorneniu toho, že dieťaťu sa automaticky ukladajú poznatky pre jednotlivé jazyky samostatne, teda sa nemiešajú. Deti vedia jednoducho prechádzať z rozprávania v jednom jazyku do ďalšieho. Toto zistenie dokazuje aj fakt, že simultánni tlmočníci sú vo všeobecnosti ľudia, ktorí sa učili dva jazyky od narodenia a dokážu prepínať medzi jazykmi rýchlejšie. To je práve preto, lebo oba jazykové systémy sú uložené v rovnakej časti mozgu.


Na veku záleží


Ak sa človek učí jazyk v neskoršom období, učí sa jazyk rovnako ak iné predmety, nejde o prirodzený spôsob = osvojovanie, ale závisí už od všeobecných mechanizmov učenia sa..

Dieťa vie dokonale napodobňovať zvuky, má veľmi jemný sluch, dokáže rozlíšiť aj najmenšie odchýlky a napodobniť všetky jazykové zvuky. Zároveň, jeho mimika ešte nie je prispôsobená jednému jazyku, preto vie presne kopírovať pohyby tvárových svalov pre výslovnosť nových zvukov. Práve z týchto dôvodov je ranný vek ideálny pre získanie perfektnej výslovnosti porovnateľnej s rodeným hovoriacim.


Prirodzené cudzojazyčné prostredie


Deti sú veľmi praktické, prvé slová ktoré začínajú hovoriť vychádzajú z ich potrieb. Napr. Ak sa chú hrať s loptou, tak povedia „ball“, sú hladné, povedia „eat“. K tejto stimulácii produkcie slov je najideálnejšie prirodzené cudzojazyčné prostredie, v ktorom je dieťa motivované vyjadrovať sa v cudzom jazyku.


Prirodzenosť dieťaťa 

Dieťa nemá vytvorenú bariéru voči novému oproti dospelým, nebojí sa rozprávať, robiť chyby – nevníma ich ako prekážku a nevadí mu, keď ich niekto opravuje, sú súčasťou bežného procesu osvojovania si jazyka.