„Pomôž mi, aby som to dokázal sám.“ (Mária Montessori )

Len málo rodičov vie, že prvých 6 rokov dieťaťa predstavuje významné obdobie z hľadiska získavania poznatkov a vedomostí. Mnohí si myslia, že dieťa je príliš malé, aby sa učilo. Všimnite si však, koľko si dokáže zapamätať len pozeraním televízie. Detská zvedavosť, túžba spoznávať, skúmať a učiť sa nové sú základnými prvkami tohto obdobia. Na význam ranného detstva upozornila už Mária Montessori (1870), talianska lekárka, ktorá sa v rámci svojich štúdií venovala práci s deťmi, najmä v predškolskom veku.

V začiatkoch pracovala s mentálne postihnutými deťmi. Výsledky jej práce postupne ukázali, že ak sa s nimi správne pracuje, dosahujú výsledky porovnateľné s ich zdravými rovesníkmi. Následne sa rozhodla použiť tento prístup aj u zdravých detí a začala sa zaoberať spôsobom práce a výchovou detí, ktoré by ich rozvíjali v čo najväčšej možnej miere. Tvrdila, že vzdelávanie začína od narodenia a prvých pár rokov je najformatívnejších a najdôležitejších po fyzickej aj mentálnej stránke. Z jej výskumov a poznatkov (montessori pedagogika) v súčasnosti čerpá mnoho materských aj základných škôl.

Montessori vo svojich štúdiách zdôrazňuje nasledovné:

• Deti do 6 rokov majú neobyčajnú silu mysle, Mária Montessori ju nazvala „absorbujúcou“ pre jej schopnosť vstrebať, naučiť sa a skladovať veľké množstvo poznatkov bez úsilia a námahy.


• Hovorí o senzitívnych obdobiach v ktorých je prítomná určitá vloha pre získanie určitej schopnosti tak, ako v žiadnom inom období. Deti teda disponujú univerzálnou schopnosťou prijímať poznatky zo svojho okolia bez vedomého úsilia, nemusia sa učiť prostredníctvom priamej výučby, a napriek tomu sa naučia neuveriteľne veľa. Napríklad – vo veku 1 až 4 roky je dieťa schopné s ľahkosťou sa naučiť materinský jazyk a iné jazyky; v období 2 až 4 rokov si ľahko osvojuje postupnosť v čase a priestore, v 3,5 až 4,5 si jednoducho osvojuje písanie; 4 až 4,5 hmatový zmysel; 4,5 až 5,5 čítanie, …


• Malé deti v ranom veku nasávajú informácie z okolia hlavne prostredníctvom zmyslov. Preto je v tomto období dôležité zameriavať sa na zmyslovú výchovu.


• Na rozdiel od názoru, že deti sú neporiadne, Montessori dokazuje, že deti poriadok priam milujú. Vedia tráviť veľa času triedením, usporadúvaním predmetov z domácnosti do radov a stĺpcov. Trvajú na usporiadaní každodenných úkonov, ktoré im pomáha orientovať sa v čase a priestore. Neusporiadanosť a neustále zmeny v nich vyvolávajú pocity chaosu, neistoty.


• Vhodne zvolené učebné metódy od narodenia do 6 roka vo vysokej miere ovplyvňujú formovanie osobnosti človeka.

V našej materskej škôlke sa snažíme všestranne rozvíjať dieťa s využívaním najrôznejších činností. Rozvoj rôznych vzdelávacích oblastí (jazyk, matematika, zoológia, botanika,…) ale aj bežných činností (udržovanie poriadku, usporadúvanie vecí, vedenie k samostatnosti, sústredenosti, rozvoj všetkých zmyslov, pohybových zručností) je dopĺňaný a podporovaný zaraďovaním montessori aktivít. Usporiadanie triedy tiež umožňuje pohybovať, dotýkať sa, manipulovať, skúmať a poskytuje slobodu vybrať si vlastnú prácu v rámci voľnej hry, kedy učiteľka dozerá na realizáciu zvolenej aktivity. Každý deň prebieha s využitím rutinných činností (kruhové uvítanie, zvučka pri upratovaní, či hygiene, zmena oblečenia pred rozprávkovou angličtinou a mnoho iných), ktoré podľa Montessori navodzujú u detí pocit bezpečia, istoty, pomáhajú im orientovať sa v čase a priestore, pretože sú nepriamou informáciou o tom, čo bude nasledovať a dieťa sa ľahko prispôsobí.V rámci výučby v materskej školke zaraďujeme rôzne Montessori aktivity:

• Aktivity praktického života


• Prvotné senzorické aktivity


• Aktivity pre rozvoj čítania a písania


• Aritmetické aktivity
  

Aktivity praktického života:

Deti už od malička sledujú dospelých, snažia sa opakovať všetko, čo vidia. Chcú sa podielať na domácich prácach a naučiť sa zvládať všetko bez asistencie dospelého. Milujú skutočné veci, preto ich baví presýpať, prelievať, prestierať, používať a skladať obrúsky, zapínať gombíky, …Hlboko sa sústredia na každú aktivitu, učia sa schopnosti koncentrovať, na ktorej budú stavať v ďalších oblastiach. Patria sem 4 oblasi aktivít: starostlivosť o seba, starostlivosť o okolité prostredie, kontrola pohybu, spoločenský život.

Prvotné senzorické aktivity:

Učenie cez zmysly pomáha rozvíjať pozornosť, koordináciu. Jednotlivými cvičeniami sú oslovené všetky zmysly. Sú orientované na rozvoj zrakového vnímania – priestorová orientácia, rozlišovanie farieb, veľkosti, sluchového vnímania, rozvoj hmatu – rozlišovanie tvrdých a mäkkých vecí, rozlišovanie predmetov podľa hmotností, rozvoj čuchu a chuti. Prostredníctvom zmyslov, rozvíjame intelekt. Senzorický materiál je zároveň predprípravou pre rozvoj čítania a písania. Pomocou daných cvičení sa dieťa naučí zaobchádzať s rôznym materiálom a zdokonalí si pohyby ruky a prstov. Tieto cvičenia sú prípravou pre držanie ceruzky. Zlepší sa senzitivita dotyku cez hmatové aktivity a oko je vytrénované pre koordináciu ruka-oko.

Aktivity pre rozvoj čítania a písania:

Čítanie a písanie idú spolu ruka v ruke. V tejto fáze sa dieťa učí rozpoznávať písmená zrakom a hmatom, pričom si osvojuje aj zvukovú stránku. Zoznamuje sa s abecedou cez „pohyblivú abecedu“ a sleduje ako sa písmenká spájajú a formujú krátke slová. Pre deti predstavuje čítanie a písanie fascinujúcu hru, s nadšením sa učia a zvládajú dané zručnosti. Montessori uvádza, že písanie znamená vlastne ďalší jazyk, ďalšiu možnosť vyjadrenia sa a preto je spočiatku deťom bližšie než čítanie.

Aritmetické aktivity:

Senzorické cvičenie tvorí základ aj pre rozvoj aritmetických aktivít. Dieťa spoznáva čísla, rozvíja logické myslenie. Myšlienka množstva je prítomná vo všetkých aktivitách. Krása celej aritmetiky spočíva v tom, že si VŠETKO môže CHYTIŤ. Princíp uchopím a pochopím je tu veľmi dôležitý. Všetky prežité skúsenosti sa automaticky dostávajú do podvedomia. Práca s korálkami, číslicami z brúsneho papiera, ktorých tvar môže kresliť napr. do krupice, to všetko vytvára zážitok. , ktorý mu zostane na celý život a matematika sa zrazu stane jednoduchou hrou.

Montessori aktivity majú špecifickú následnosť, navzájom sa dopĺňajú, pričom dochádza k postupnému rozvoju mentálnych aj fyzických schopností detí, pripravujú ich do bežného života. Všetky uvedené činnosti majú viesť k jednoduchšiemu osvojovaniu si vedomostí z rôznych oblastí, pričom majú ozvláštňovať predškolskú výučbu a formovať nezávislú osobnosť pripravenú na vstup do školského života.

PREDŠKOLSKÝ VEK JE NAJDÔLEŽITEJŠÍM ODDOBÍM VÁŠHO DIEŤAŤA
PRETO…

…doprajte svojmu dieťaťu tak trochu iné vzdelávanie a pomôžete mu, aby všetko dokázalo samé